Cestou za pôžitkami Mini S

Cestou za pôžitkami: Rodinný výlet v pretekárskom aute

 

Keď sa povie rodinný výlet, asi si predstavíte pred domom priestranného „kombíka“ či svalnaté SUV. My sme sa však tentoraz rozhodli skôr pre štýl a originalitu a na výlet do Prievidze sme vyrazili s tým najcoolovejším MINI.

Cestou za pôžitkami Mini S

Pri pohľade na MINI Cooper S si pravdepodobne poviete, že to je šikovné malé autíčko pre ľudí, ktorí jazdia sami. Že to je auto do mesta, prípadne na diaľnice, no užíva si najmä pozornosť iných ľudí v uliciach. To všetko platí aj o našom svetlooranžovom malom blesku, my sme sa však aj tak rozhodli otestovať, či zvládne aj väčšiu skupinku ľudí na poriadnejšom zájazde. Zbalila som teda nášho najnovšieho kávičkárskeho člena – mopsa Jimmyho, kávičkárku Guťku a nášho fotografa Ondríka a vyrazili sme v žiari jesenných slnečných lúčov smer Prievidza.

Cestou za pôžitkami Mini S

S v označení MINI Cooprov označuje športovú verziu, dala som si preto záležať, aby som na diaľnici otestovala i 192 koní pod kapotou a zistila, či malé autíčko bude ťahať rovnako silno, keď je plne naložené hladnými cestujúcimi. Výrobcovia uvádzajú zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 6,8 sekundy a ťachometer vás zabrzdí pri 235 km/h, skúšať to však na plných cestách nie je bohviečo. Vďaka dvojlitrovému 4-valcovému Twin Power Turbo motoru stačilo len mierne zatlačiť na plyn a vyrazili sme ako malý oranžový guľový blesk. Možno to bolo motorom, rýchlou automatickou prevodovkou, možno veľkosťou auta, ktoré sa zmestí hádam všade a možno dvoma bielymi pruhmi na kapote, ale hneď ako som začala predbiehať autá pred nami, dostala som sa do pretekárskeho módu. V momente som mala chuť nastaviť si nápadné a veľmi lákavé stopky na budíkoch predo mnou a byť všade prvá.

Cestou za pôžitkami Mini S

Cestou za pôžitkami Mini S

Cestou za pôžitkami Mini S

To sme však už pomaly schádzali z diaľnice a vyrážali do hôr a lesov, kde nás aj napriek slnečnému novembru čakalo úplne zimné počasie. Pohodovú suchú diaľnicu vystriedal sneh a ľad a moja noha išla teda z plynu prudko dole. Namiesto rýchlosti a presnosti sme si užívali rozprávkové výhľady, zaspaté dedinky v lese a prekvapivo pohodlné sedenie aj na zadných sedadlách, ktoré si vyhradil náš Ondrík. Priznám sa, mala som trochu obavy pustiť tam vysokého chlapa, je to predsa len MINI, Ondro sa však tak spokojne usadil, že ma obavy rýchlo prešli. Je pravda, že ďalší Ondro by už k nemu asi nevošiel, on sám mal však na sedačkách miesta až-až.

Cestou za pôžitkami Mini S

Apropos, sedadlá. Je divné, že pri jednom z najikonickejších áut našej doby boli práve sedačky zrejme tou najštýlovejšou časťou celého vozidla? Svetlobéžové s károvaným vnútrom, ako keby čakali na šoféra v preppy saku a oxfordkách, ktorý ho zoberie na výlet do Brightonu. Je to možno zvláštne, ale tie krásne vzorované sedadlá, ktoré ani zďaleka nepripomínali pretekárske autá, vás akosi samé odseba držia za volantom na uzde a krotia vo vás pretekárske vášne. Do rozkošnej kaviarničky Cafe Cafe v Prievidzi sme tak došli rýchlo a v pohode zároveň. A s takou cool aurou, akú vám vie dodať len plnokrvné anglické MINI.

Cestou za pôžitkami Mini S

Text: Miroslava Germanová

Foto: Ondrej Bobek

Facebook Comments

Mohlo by sa vám páčiť