Hotelierka s veľkým srdcom

Bývalá riaditeľka hotelovej akadémie, učiteľka slovenského a nemeckého jazyka a v súčasnosti riaditeľka hotela Hviezdoslav**** s veľkým srdcom, Silvia Holopová tvrdí, že najdôležitejšia je motivácia, snaha vzdelávať sa a učiť sa novým veciam. Koncept hotela postavila na historických príbehoch, ktoré si návštevníci zamilujú a vždy budú mať pocit, že sa vracajú domov.

Od národných tradícií k ceste riaditeľky hotelovej akadémie

„ Po ukončení vysokej školy som sa nechcela venovať práci v školstve, a tak som odišla do Bratislavy. Pracovala som v národnom osvetovom centre, kde som sa venovala národným tradíciám. Neskôr som sa vydala a vrátila som sa do Kežmarku, kde som nastúpila na vtedajšiu strednú školu spoločného stravovania, ako učiteľka nemčiny a slovenčiny a ostala som tam 34 rokov,“ reflektuje svoje kariérne kroky Silvia Holopová. Riaditeľskú funkciu v škole vykonávala 20 rokov. Boli to náročné roky, keďže v roku 1990 sa menila filozofia vzdelávania v oblasti hotelierstva. Prišla zmena v predmetoch a samotnej dĺžke štúdia. „Jej“ škola úzko spolupracovala s ekonomickou fakultou v Banskej Bystrici, najmä s profesormi Orieškom, Gučíkom a profesorom Patúšom. Aj vďaka tomu, ako sa menili vlády a predstavy o vzdelávaní v odbornom školstve,  sa rozhodla skončiť svoju púť v hotelovom školstve a v poradnom zbore ministra školstva  pre oblasť hotelového školstva. V roku 2009 odišla do dôchodku a zdalo by sa, že sa bude venovať len relaxu.

Nečakaný nápad

„ V tom čase, keď som si začala užívať dôchodok,  môj syn hľadal priestory pre svoju firmu. V realitnej kancelárií narazil na zdevastovaný historický dom. Jeho priateľ architekt, však dom označil, ako ideálny pre malý penzión, alebo hotelík.“ V tom čase boli známe práce s eurofondmi, keďže mala pani Silvia skúsenosti s projektmi modernizácie v školstve svoje vedomosti využila. So synom zostavili jedinečný projekt, ktorý po kúpe domu a jeho náročnej rekonštrukcii aj zrealizovali. Historické príbehy tohto magického miesta, tak dostali priestor znova ožiť.

Hotel plný príbehov

„ Názov hotela bol jasný, od začiatku sme vedeli, že to bude Hviezdoslav,“  dodáva pani Silvia. Na priečelí domu visí tabuľa o Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi, ktorý v tomto dome 5 rokov žil počas svojho štúdia na lýceu. Ku klasickému domu zo 17. storočia bola vybudovaná nová časť na mieste kôlni a smetísk, ktoré sa tu nachádzali. Dnes sú tam vybudované izby, reštaurácia , wellness a kuchyňa. Hotel disponoval len 12 izbami a preto sa rozhodli kúpiť mestský dvojdom, najstarší dom v meste Kežmarok. „Každý dom má svoj príbeh, na čom sme postavili celú koncepciu hotela.“ Hostia sa o príbehy zaujímajú a bažia po nových informáciách a zážitkoch. „Jeden z domov patril legendárnemu richtárovi mesta Jakubovi Krayovi, ktorý bol popravený pre lásku k mestu Kežmarok. Druhý dom z dvojdomu patril známemu spišskému Nemcovi, známemu pernikárovi a výrobcovi včelích sviec Karolovi Haydemu, ktorého vnučky z Nemecka navštevujú hotel  dodnes,“ približuje atmosféru miesta Silvia Holopová.

Hotel ako kultúrne centrum

„Ubytovať a prestravovať sa môžeme všade, dôležitý je však individuálny prístup k hosťom. Pridanú hodnotu tvorí priestor, služby a zaujímavé podujatia. Organizujeme večery s literatúrou a históriou mesta Kežmarok, kde žilo veľa významných ľudí, o ktorých sa dnes veľmi nevie,“ dodáva Holopová.  Záujem je aj zo strany mladej generácie.

Hostí treba neustále vzdelávať

Pre hostí hotel pripravuje gastronomické eventy s výchovným podtónom. „Hostí treba neustále vzdelávať a učiť ich novým trendom v hotelierstve. Hotelierstvo je síce konzervatívne, ale treba mu dávať nový šat, aj keď základ by mal ostať konzervatívny pretože to je srdce, slušnosť, úprimnosť, zdvorilosť a úcta. Ak sa tieto atribúty vytratia, je to na zlej ceste. Na edukačnú činnosť pomáha hotelu aj zapájanie sa do zahraničných projektov, ako napríklad projekt Gout de France. Základom je 6 chodové menu zo zadaných surovín, ktoré sú doplnené regionálnymi.  Menu musí byť chuťovo a kaloricky vyvážené, preložené do francúzštiny a zaslané do Francúzska, kde sa rozhoduje či vás do projektu zaradia, alebo nie.“  Ďalší projekt do ktorého sa hotel zapája je Noc literatúry. „V našom hoteli nie je len telo sýte, ale aj duch obohatený o kultúrne zážitky,“ dodáva s úsmevom. Aj vďaka týmto aktivitám sa hotel uchádza o umiestnenie v ankete Asociácie historických hotelov Európy pre rok 2017.

Vzdelávanie zamestnancov

„Tak, ako je dôležité vzdelávať hostí, tak je dôležité vzdelávať aj svojich zamestnancov. Keď vidím chuť a talent, rada svojich zamestnancov podporím. Dôležité sú školenia a certifikáty. Náš someliér má síce vyštudované konzervatórium, avšak vďaka vášni ktorú v sebe má sa vypracoval na špičkového someliéra a odborníka na cigary a koňak. Z pomocníčky v kuchyni sa naša Veronika vypracovala a vyškolila na špičkovú hotelovú cukrárku, ktorá vyrába vlastnoručne belgické pralinky, múčniky a zákusky.“

Keď žena vedie hotel

„ Nie je to jednoduché, žena sa musí venovať rodine a predovšetkým malým deťom. Mňa už to neobmedzuje, som pánom svojho času. Na druhej strane si myslím, že to nie je jednoduché ani pre muža, ak svoju prácu robí poriadne. Práca v riadení  hotela spočíva v množstve detailov, ktoré vytvárajú komplex. Kto nemá zmysel pre detail, nemôže hotel viesť poriadne,“ upozorňuje. Zamestnanci ju rešpektujú vďaka jej vedomostiam z oblasti gastronómie a hotelierstva, ktoré nadobudla počas riadenia školy.

Kde sú chyby?

„Chybou v našom školstve je to, že na stredné odborné školy nemôžu prísť prednášať odborníci z praxe, pretože nemajú pedagogické minimum. Všetko sa učí len teoreticky. Žiaci sú nabití teoretickými vedomosťami a častokrát im v reálnom živote chýba flexibilita a odvaha spraviť rozhodnutia hneď.  Rozdiely bádať  aj medzi vysokými školami, v Rakúsku a Nemecku chodia študentom prednášať šéfkuchári z hotelov, servis chodia prednášať hlavní čašníci a someliéri .  „Považujem to za veľkú chybu, deti majú maturitné vysvedčenie, výučný list, ale chýba im vnútorná motivácia do práce a ochota pracovať, čo je pre hotelierstvo nesmierne dôležité.“ Opýtali sme sa aj na chyby v prevádzkovaní hotela. „Vidím ich najmä u prevádzok, ktoré tvoria dlhé menu, nedbajú na sezónnosť surovín a veľkosť porcií a menu neobmieňajú. Taktiež neuvádzajú podrobný zoznam alergénov, čo je v dnešnej dobe veľmi dôležité.“

Vďaka skúsenostiam nadobudnutým počas riadenia školy a samovzdelávaniu vedie Silvia Holopová hotel nie len rozumom, ale aj srdcom.  Cítiť to nielen z jej hlasu, milého úsmevu z jej ochoty ukázať nám dušu hotela. Ale aj z rozprávania historických príbehov a prístupu k svojim zákazníkom a zamestnancom.

Text: Augustína Markocsyová

Foto: Ondrej Bobek