Prebudila ducha Prvej dámy Tatier
Je to len pár mesiacov, odkedy sa opätovne otvorili brány Prvej dámy Vysokých Tatier. Pre riaditeľku, Zuzanu Kovaľovú, je každý deň v Hoteli Lomnica prejavom zodpovednosti, ktorú si váži. Porozprávala nám o jeho povstaní, ktorým hotel prešiel ako bájny vták Fénix. Aj napriek tomu, že to nebolo jednoduché, spomína na to s úsmevom. A dnes sa na tomto magickom mieste spolu so svojim tímom pokračuje v písaní jej príbehu.
Hotel Lomnica otvorili v roku 1894. Vždy bol kultúrnym a spoločenským centrom. Neskôr zažil tvrdý pád. Jeho história je teda pomerne bohatá. Vy ste na toto miesto prišli potom, ako bol 20 rokov zatvorený. Aké boli vaše pocity, keď ste na toto miesto prišli prvýkrát?
„Bol naozaj v dezolátnom stave. Na druhej strane si pamätám, že toto miesto vo mne ihneď vzbudilo niečo nadprirodzené, čo sa ťažko opíše slovami. Ja aj moji kolegovia sme cítili, že hotel má dušu a čaká na svoje prebudenie.“
Verili ste, že sa hotel otvorí, keď ste videli v akom stave je?
„Vždy som vo svojom živote mala možnosť pracovať s ľuďmi, ktorí majú silu veriť a pozerajú sa viac na cieľ, ako na problémy na ceste k nemu. Bez cieľov nie je predsa pohyb dopredu, ale iba život reagujúci na vyskytujúce sa problémy. Pamätáme si na časy, kedy našou kanceláriou boli unimobunky a pracovný čas sme trávili aj na stavenisku. Od začiatku boli súčasťou tímu ľudia, ktorí ťahali za jeden povraz. Takže odpoveď je jednoznačná – verili sme si.“
Začali ste s rekonštrukciou, čo všetko ste tu po dvadsiatich rokoch, kedy bol hotel uzavretý našli?
„Túto otázku dostávam pomerne často aj od našich hostí aj ľudí, ktorí ku nám zavítajú. V podstate sme tu nenašli nič. Ani nábytok, ani obrazy, ani lyžičky. Všetko sme budovali nanovo. Nechala som si z rekonštrukcie zopár starých artefaktov (časť schodiska, staré klince), ktoré budú mať možnosť vidieť hostia o chvíľu u nás v hoteli v špeciálnej výstave, ktorú chystáme. “
Čomu ste sa venovali predtým, ako ste spolu so svojím tímom vdýchli nový život Prvej dáme Vysokých Tatier?
„Pracovala som ako marketingová a PR manažérka pre jednu veľkú spoločnosť v Bratislave. Do Tatier som chodila pravidelne, skoro každý víkend. Doslova presťahovanie sa sem bola pre mňa príjemná zmena. Tatry mám rada a vždy som pre nich mala otvorené srdce.“
S gastronómiou a riadením hotela ste nemali skúsenosti. Ako dlho ste uvažovali o prijatí tejto pracovnej ponuky?
„Bol to asi rok.“
Po náročnej rekonštrukcii ste pozvali do priestorov hotela ľudí, ktorých životy boli s hotelom úzko späté. Aké boli ich reakcie?
„Vstup na tento trh bol pre nás jasný, avšak pre ľudí v regióne rozpačitý. Ľudia v tomto regióne berú hotel ako svoj druhý domov, významnú časť ich histórie. Veľa z nich tu pracovalo a veľa z nich má k tomuto miestu hlboký vzťah či spomienky. Hotel, resp. jeho torzo, mali dlho v rukách iní majitelia, ktorí mali síce snahu, ale stavba sa nikam nepohla. Preto aj oprávnene mali miestni obyvatelia rôzne pocity. Najprv cítili nedôveru, polemizovali o tom, či my stavbu dokončíme a vrátime život do hotela. Stretávala som veľké množstvo ľudí, ktorí následne sledovali ako stavba rastie. Nesmierne ma potešilo, keď nám ľudia začali veriť. Voči ľuďom som teda cítila predovšetkým rešpekt a nesmiernu pokoru. Potešila ma ich radosť, úsmev a nespočetné množstvo pozitívnej energie. Svoje reakcie dávali najavo tak úprimne a spontánne. Aj práve preto sme im dvere hotela otvorili s radosťou a sú u nás vždy všetci srdečne vítaní.“
Ste ešte len na začiatku cesty k celkovému rozkvetu hotela, aké sú vaše vízie?
„Jednou z vízii je klientom ponúknuť jedinečný koncept gastronómie. Tvoríme ho spoločne s naším šéfkuchárom Gabom Kocákom. Čaká nás veľa noviniek na ktoré sa môžete tešiť. Neskrývame nadšenie, ktoré nás týmto smerom posúva ďalej. Už dnes si u nás môžu hostia vychutnať degustačnú gastronómiu, ktorú charakterizuje kvalita a originalita. To všetko aj vďaka našej novej peci Molteni, ktorá je vyrobená na mieru a spĺňa všetky požiadavky nášho šéfkuchára. Hotel je aj galériou, v ktorej sa dá bývať. Pracujeme na tom, aby sme ľuďom priniesli kultúrne a umelecké podujatia. V hoteli je veľké množstvo originálnych obrazov. Každý návštevník si môže bezplatne stiahnúť mobilnú aplikáciu a pomocou QR kódov získať komplexné informácie o všetkých obrazoch. Je to veľmi interaktívne, momentálne v našej galérii Lomnica hostia nájdu výstavu Jána Hálu. Preto všetkých srdečne pozývame. Ďalšou našou víziou je, že chceme ľuďom ponúknuť príjemné posedenie pri šálke lahodnej kávy a jedinečných zákuskoch z dielne nášho šéfcukrára. Samozrejme v kombinácii s príjemnou hudbou. Do budúcna pripravujeme aj špeciálne ochutnávky a rôzne kultúrne podujatia napríklad v podobe koncertov.“
Aké je to spolupracovať so šéfkuchárom Gabom Kocákom?
„Gabo je pre mňa inšpiráciou od začiatku spolupráce. Sadli sme si ako ľudia, zhodujú sa naše vízie a ciele. Z mojej strany má veľkú dôveru a zároveň aj obdiv v tom, čo robí. Pre mňa je to neskutočný talent. Talent získal od Boha, skúsenosti tvrdou prácou a to je to , čo ma vie vždy neuveriteľne príjemne prekvapiť. Jeho tím hodnotím ako jeden z najlepších. Je to pre mňa česť s ním spolupracovať a tvoriť nové nápady.“
Vidieť, že úzko spolupracujete so svojím tímom. Ako ste si vyberali ľudí?
„Z dnešného uhla pohľadu, poznajúc problémy tohto segmentu, v tomto regióne hodnotím, že tobolo to pomerne jednoduché. Väčšinou sa ľudia hlásili sami, a to aj viac ako rok pred otvorením hotela. Disponovala som veľkým množstvom životopisov a osobne som videla všetkých kandidátov. V hoteli pracujú ľudia z celého Slovenska. Tím sa postupne kreoval. Mojím zámerom bolo ho vytvoriť ako skladačku, ktorá do seba zapadne. To sa aj stalo, život v hoteli začal plynúť a s ním sa aj okresával a budoval tím ľudí, ktorí zdieľali víziu, filozofiu a koncept hotela. Manažovanie tímu je v každom segmente vždy výzvou, ak to chcete robiť dobre a poctivo, pretože vždy ide o iný tím ľudí, prináša množstvo skúseností, aj pozitívnych aj negatívnych. Lojálny tím ľudí a čas investovaný do nich to vždy vie vrátiť. Sama podľa seba viem, že je dôležité predovšetkým nadšenie ľudí. Pomohol mi aj fakt, že som sa obklopila tými, ktorí mali skúsenosti z hotelierstva. Spojila som svoje skúsenosti z marketingu a komunikácie s pohľadom odborníkov a spoločne sme vytvorili niečo jedinečné, na čo som nesmierne hrdá. “
Spomenuli ste dôveru, ako veľmi je dôvera dôležitá vo vzťahu k vašim zamestnancom?
„Vždy si spomínam na vlastnú skúsenosť. Bola som veľmi rada, keď som dostala dôveru od svojich nadriadených urobiť niečo sama. Dôležitá je pre mňa aj transparentnosť a komunikácie. Práve preto mávame pravidelne staff meeting a pravidelné porady celého manažmentu. Dôvera je teda bez pochýb dôležitá vec, tak ako aj komunikácia s ľuďmi. Vždy sa ich snažíme pochváliť a zároveň im vždy vysvetliť našu predstavu. To je to, čo považujem za najdôležitejšie vo vzťahu k všetkým našim zamestnancom.
Čo máte teda na svojej práci rada?
„Hotelierstvo a gastronómia je najmä o kontakte s ľuďmi. Komunikáciu v tomto smere považujem na všetkých úrovniach ako nevyhnutnú súčasť tejto práce. Jednak so zamestnancami a predovšetkým s hosťami. Potrebujem vždy vedieť, , kto sa aktuálne v hoteli nachádza. Vždy sa chcem s hosťom porozprávať, pozdraviť sa a získať od neho spätnú väzbu. Sú hostia, ktorí sa ku nám vracajú pravidelne. Každý z nich má ten svoj vlastný dôvod, prečo sa k nám rád vracia. Som rada, že každý si tu nájde to svoje. My sa budeme aj naďalej snažiť prinášať hosťom to, po čom ich duša baží.“
V hoteli poznáte každú tehlu, kde všade môžeme cítiť váš dotyk?
„Sú to rôzne drobnosti ale aj podstatné detaily. Od začiatku sme spolupracovali s architektonickým štúdiom, kde som mala možnosť byť pri interiérovom dizajne a výbere všetkého – od parkiet, látok, pri výbere vankúšov a tapiet. Veľa som cestovala spoločne s Gabom a kolegami, načerpávali sme inšpiráciu napríklad v reštauráciach, vyberali sme osobne víno vo vinárstvach, . Musím však vyzdvihnúť tento región, je tu veľa šikovných ľudí, ktorí nám vyrobili veci na mieru. Sú tak jedinečné a originálne. Preto tu necítiť len môj dotyk, ale opätovne to bola tímová práca.“
Vieme, že do hotela chodia hostia aj kvôli Lomnica koláčiku. Aký je jeho príbeh?
„ (smiech) Musím vás zobrať za našim šéfcukrárom Matúšom Reľovským.“ Vybrali sme sa teda do jeho kráľovstva, kde nám opísal jeho príbeh (poznámka redaktora). „Navštívil som Bratislavu, kde robili čučoriedkové veterníky, ktoré mi veľmi chutili a tak trochu sa stali mojou inšpiráciou. Pomohlo mi aj školenie v Belgicku, kde som sa naučil pracovať s čokoládou. Jeden deň som všetky tieto atribúty spojil a upiekol som tortu a neskôr z nej boli menšie koláčiky. Zrazu som ich piekol deň, čo deň a vznikla davová psychóza,“ spomína Matúš. „Hostia si tento koláčik nesmierne obľúbili a dnes ho nazývajú tatranskou závislosťou. Nakoľko sa hosťom snažíme priniesť vždy niečo nové, momentálne u nás nájdete novinku, ktorej názov Sissi cake vymysleli naši priaznivci prostredníctvom facebooku,“ dodáva pani riaditeľka.
Viete si od pracovného života v hoteli dať pauzu?
„Pre mňa je dôležité, aby hotel žil a rástol. Momentálne žijem hotelom. Sama som zvedavá, čo prinesie počas tohto prvého roka každý mesiac, sviatky, sezóna či mimosezóna. Ako som už spomínala Prvá dáma Tatier sa dostala do môjho srdca, preto som rada, že máme hotelových hostí, ale aj návštevníkov kaviarne, reštaurácie, či galérie. Sú to celé rodiny, starí rodičia, rodičia a ich deti. Je krásne vidieť, že to u nás žije a práve preto je práca pre mňa momentálne prioritou, vôbec to však neľutujem.“
Vidieť, že s hotelom prežívate každý moment, ak však chcete naozaj aspoň na chvíľku vypnúť, čo najradšej robíte?
„Veľmi rada čítam knihy a športujem. Rada načerpávam novú inšpiráciu, ktorú opätovne pretavujem do hotela. Aj vďaka tomu verím, že našim hosťom i priaznivcom prinesieme veľa nových zážitkov a bohatý program.“
Text: Kávičkári
Foto: Ondrej Bobek, Luboš Prager – archív hotela
