kavickari

Tie najlepšie zážitky kávičkárov z roku 2018 – I. časť

 

Rok 2018 pomaly, ale iste končí. Náš tím mal opätovne tu česť vďaka všetkým cestám, miestam i ľuďom spoznať a priniesť vám niečo nové. S atmosférou, príbehom, kávou, dobrým jedlom, zákuskami, čajom i inšpirujúcimi ľuďmi. Vďaka tomu naše články vznikajú. Okrem článkov, sme tento rok stihli i niečo navyše, čo nám do redakcie prinieslo veľa radosti i motivácie. Prečítajte si tie najlepšie zážitky z roku 2018 každého člena tímu Kávičkári.sk. Dnes v prvej časti.

Simona Budinská, editor in chief

Milujem keď podniky majú atmosféru a keď v nich nájdeme osobnosti, ktoré ju krásne dotvárajú. Aj preto sa rada vraciam do voňavej trnavskej Rebarbory, kde vždy nájdem milú majiteľku Barborku, ktorá dozerá na plynulý chod prevádzky a vždy nám odporučí nejakú dobrú mlsotku. Rovnako ma potešil vznik Black Coffee na streche Centrálu, osobne si myslím, že tak dlho nevyužiť potenciál strešnej záhrady bol hriech. Pri práci pre bedeker pre Trnavský kraj, som spoznala milé prevádzky Insomnia v Galante a Positivo v Senici, ktoré rovnako majú starostlivých majiteľov a snažia sa pre svoje mesto urobiť maximum. Upútali ma aj dva historické koncepty, a to Esterházy v Galante a Vila Vodička v Piešťanoch. Rok 2018 pre mňa bol silným a to z mnohých dôvodov. Títo ľudia nám ukázali, že milovať gastronómiu sa oplatí, často treba zaťať zuby a bojovať, ísť ďalej. Aj pre nich sme vytvorili našu motivačnú (ne)učebnicu Gastrolove a rovnako aj nekonfereciu, ktoré sa obe stretli s pre mňa až fascinujúcim úspechom. Za to vám úprimne milí čitatelia a naši priatelia ďakujem a už sa teším na ďalšie stretnutia s vami. Pri káve, knihe, eventoch, či aj telefonátoch.

Simona Budinská

rebarbora

Ondrej Bobek, fotograf

Len jeden z kávičkárskych zážitkov je ťažké vybrať. Všetky cesty, fotenia, ľudia a miesta sú pre mňa jedinečné. Tak isto ako rozmanité chute a vône. Ale, ako sa hovorí na koniec to najlepšie. Posledné miesto, ktoré som tento rok fotil bola Vila Marína vo Vysokých Tatrách. Najviac ma na nej zaujalo ticho a kľud, ktorý tam panoval. Miesto so zaujímavou históriou, krásne zariadením interiérom a veľkými oknami s výhľadom na Tatry.

Ondrej Bobek

kavickari

Miroslava Germanová, redaktorka

Na svojej práci s kávičkármi mám najradšej ľudí. Tí, s ktorými pracujem aj tých, ktorých pri našich cestách stretávam. Tento rok som mala štastie hneď na niekoľko šikovných Slovákov s veľkým srdcom, od ktorých sa iní môžu učiť. Napríklad Slovák Jaro Rataj, ktorý vedie veľký rodinný rezort Allegria v Rakúsku a keď ho stretnete, privíta vás tak srdečne, akoby vás hostil u seba doma. Alebo manželia Katka a Martin, ktorí z hotela Solisko na Štrbskom plese spravili útulné rodinné hniezdo a naučili turistov, že Slováci vedia variť aj niečo iné ako halušky. Hotely či reštaurácie môžu byť akokoľvek krásne či luxusné, no ak v nich necítite kúsok srdca, nebudete sa sem vracať s radosťou. A aj v dobe premyslených technológií tento dôležitý element môžu kdekoľvek priniesť len a len ľudia. Mojím druhým veľkým kávičkárskym zážitkom tohto roka bol vznik našej druhej knihy GastroLove, ktorá stelesnila všetko, o čom sme sa medzi sebou i s ľuďmi z gastro prostredia roky rozprávali. Na Slovensku máme množstvo výnimočných ľudí, od ktorých sa ďalší začínajúci odborníci či podnikatelia môžu učiť, no málokedy dostanú priestor dostať sa priamo k študentom. Naša knižka im to umožní a ukáže mladým ľuďom, ako sa dá práca robiť poctivo aj s láskou.

Mirka Germanová

kavickari

Tomáš Turek, redaktor a fotograf

Spišská Nová Ves, Martin, Trenčín, Prievidza. Okrem príjemných kaviarní som tu našiel ľudí, ktorí majú chuť meniť k lepšiemu nielen ponuku vo svojom podniku, ale aj svet. Alebo aspoň ten kúsok, v ktorom majú tú moc. Cítil som, že sú to ľudia, ktorým záleží na tom, aby vybudovali „niečo“, vďaka čomu sa budú mať lepšie nielen ich hostia, ale aj obyvatelia celého mesta. A vtedy som si uvedomil, že ak existuje oná povestná „bratislavská kaviareň“, dopĺňa ju i tá spišskonovoveská, martinská či prievidzská. Rok 2018 bol pre Slovensko nedobrý, verím však, že keby malo každé svoje mesto, mestečko, obec i dedinka svoju vlastnú „kaviareň“, dobrých rokov by sme sa dočkali. Lebo káva otvára hlavy.

Tomás a Zuzana

kavickari

Zuzana Tureková, redaktorka

Dobrý pocit Hovorí sa, že ľudia ľahko zabudnú na to, čo ste povedali, čo ste urobili a aj to, ako sa voláte. No nikdy nezabudnú na pocit, ktorý ste v nich vyvolali. Keď som presne pred rokom prvýkrát stretla Kathrin Noll, riaditeľku Grand Hotela Kempinski na Štrbskom Plese, dokonale si viem spomenúť na to, čo vo mne zanechala. Na jej sálajúcu pokoru, pracovitosť a presvedčenie, že každý jeden zamestnanec je pre ňu tým najcennejším kapitálom. Na to, že v danej chvíli nič nebolo dôležitejšie než moje otázky. Vtedy som si uvedomila, v čom tkvie tajomstvo úspešného podnikania. Nie sú to len samotné priestory, nech sú akokoľvek dychvyrážajúce, milý personál, šikovní majitelia. Ale pocit, ktorý vás naplní, keď vojdete do dverí. Nemáte ešte predsavzatie na budúci rok? Doprajte svojim blízkym aj vzdialeným pocítiť, akí sú pre vás vzácni. Na to nezabudnú nikdy.

Zuzana Tureková

Kmepinski

Ďalšie tipy vám prinesieme čoskoro!

Kávičkári

 

Facebook Comments

Mohlo by sa vám páčiť