simona budinska

Editoriál: Žiť inak…

 

Možno toto nebude tradičný editoriál, na aký ste zvyknutí u nás, na kávičkároch. Myšlienku na neho však nosím v sebe už dlhšie, dokonca niekoľko rokov. Téma, ktorá sa týka nás všetkých a predsa pred ňou tak jednoducho zatvárame oči.

Ešte počas vysokej školy som čítala jeden článok, ktorý ma ovplyvnil viac, než by som si bola schopná pripustiť. Bol o redaktorke, ktorá si na mesiac vyskúšala aké je to „žiť inak“. Ekonomickejšie, ale najmä ekologickejšie.

Mne sa tento článok znovu vynoril v pamäti, keď sme do redakcie dostali na víkend hybridné autíčko BMW radu 2 Active Tourer. Okrem toho, že pútalo dizajnom, pútalo aj tichosťou a samozrejme celou myšlienkou konceptu. Nezaťažovať až tak veľmi naše životné prostredie.

bmw active tourer recenzia

A tak to stále skúšam. Žiť inak.

Samozrejme s parťákom ako je BMW 225xe iPerformance Active Tourer ide všetko nejak ľahšie a aj pomerne náročné činy pre bežného človeka vyznievajú jednoduchšie. Keby mám opísať všetky moje „eko“ aktivity, strávite pri tomto článku pol dňa. Naschvál sa však sústredím len na tie, ktoré mi nejak najviac ležia na srdci a súvisia aj s nami, kávičkármi.

bmw active tourer recenzia

Bývame na dedine v blízkosti Bratislavy, ktorá sa snaží byť uvedomelá, avšak nie všetci obyvatelia jej dávajú šancu. Prekrásne domy a parkové úpravy sú za plotmi, avšak na ulici často narážam na množstvo smetí. Už dávno som pri kočíkovaní založila nové pravidlo a vzala vrecko a čo to pozbierala. Vsugerovala som si, že zbieranie je ohromne štýlové a hneď mi to šlo lepšie. :)  Samozrejme vrcholom dokonalosti by bolo ak by to vrecko bolo papierové, ale postačí aj recyklované z igelitu. Doma som smeti vyseparovala, tak ako to robíme. Plast, papier, „bio“… a osobitou záležitosťou sú konzervy a plechy, na ktoré v dedinke existuje len jeden jediný kontajner, a to pri obecnom úrade. Tak nám nezostáva nič iné, len zbierať doma a následne to tam odniesť. Jedno leto som strávila v najzelenšom meste aké poznám, v Mníchove, a tam separáciu nikto nerieši. Jednoducho ju robia. Ja som sa mohla k tomuto kontajneru odniesť teraz veľmi štýlovo, takže ma srdce hrialo nielen z viacerých dôvodov.

Krásnou lastovičkou v našom hlavnom meste je koncept zvaný U Dobrožrúta. Bezobalová predajnička, ktorej majiteľov treba obdivovať za šírenie krásnej myšlienky a zvolenie si tej ťažšej cesty pre konanie spoločného dobra. Už ste tam boli?

dobrozrut

Pôžitkári moji drahí, koľkí z vás fajčíte? Ohorok od cigarety sa nehádže na zem, avšak len do koša. Samozrejme predtým sa cigareta zahasí. Občas mi je z toho smutno. Veľmi. Koberce ohorkov vytvárajú často súvislejší pás než je zeleň. Čo tak ju nabudúce hodiť do koša? A zas a znova? Je to také náročné? Osobne to považujem za ukážku inteligencie niektorých z nás.

Ideme na kávu, či na obed. Mám veľmi rada koncepty pojazdných kaviarničiek, dodávajú mestu šmrnc. Avšak chodím do nich minimálne, najmä kvôli „pohárikom“. Avšak aj toto sa dá vyriešiť štýlovým hrnčekom od Keepcup, alebo iného výrobcu. Pokojne dajte tipy. A iste budete štýloví!

Verticcio coffee to go

Ako som spomínala, mám malé dieťa. Napriek tomu, že som vytvorila web pre pôžitkárov, ja nepatrím ku kuchárkam, z ktorých jedál naskakujú srdiečka na instagrame, skôr mi ide o jeho výživovú hodnotu. Ale s veľkou vášňou si pochutnávam na dielach iných. Nie vždy to zvládnem zjesť. Nie vždy to zje moje dieťa. Preto sa našim parťákom stali rôzne úmyvateľné plastové nádobky, do ktorých zvyšok obedíka jednoducho uschovám na neskôr. Ušetrili sme jeden umelý jednorázový obal na jedlo. Vychovali ma tak, že jedlo sa nevyhadzuje. Aj keď sme mali reštauráciu, zbytkami sme zásobovali svinky a samozrejme prepálený olej šiel do zberu. My síce teraz vyprážame len raz ročne, a to kapra na Vianoce, ale olej zbierame.

Monsters Cafe Bar

Jedlo sa nevyhadzuje. Prečo pri množstve startupov nevymyslíme niečo, čo by pomohlo tejto myšlienke? Viete koľko jedla sa musí vyhodiť z hotelov i reštaurácii? Mimochodom, chladničky na uliciach sa stále nepodarilo presadiť, avšak máme tu aspoň prvú lastovičku v podobe „komunitnej chladničky“.

Nové auto v garáži ma prinútilo sa zamyslieť aj nad nákupmi. Rada chodím do potravín. Radšej menej ale kvalitne, prípadne sa ich snažíme vyrobiť doma. Si to, čo ješ. A to je pravda. Veľmi sa teším úspechu kvalitných potravín Yeme, kde nájdete perfektný sortiment od slovenských výrobcov a najmä ich vlastné a kvalitné mäsové výrobky. A bonus k nákupu? Nabíjacia stanica hneď pri ich prvej predajni a dokonalé upravené a čisté prostredie. Čo sa už o susedoch vedľa nedá povedať. Tí sú skôr na hanbu.

yeme

Mnoho výrobcov začína myslieť aj na to, v akých obaloch svoje zdravé produkty predáva. A to je dobre. Pretože spotrebiteľ je čoraz vnímavejší a vyberie si skôr produkt, ktorý vyhovuje jeho životnému postoju. Preto sa tak darí mnohým „hipsterčinám“, ako ich radi voláme. :)

Len nedávno sme písali o skvelom projekte Payowallet. Pomáhajú vytvárať návštevnosť prevádzkam a zároveň minimalizujú „kartičky“ v našich peňaženkách. Rozumný projekt s pridanou hodnotou. Viac takých si prosíme!

Prečo by sme to mali vlastne robiť? Kvôli sebe. Kvôli našim deťom. Aby sme žili v krásnych čistých mestách, dýchali dobrý vzduch, pili čistú vodu. A z tej vody si robíme aj tú našu milovanú kávičku, nie? A aby sme mali krásne polia, lesy a hory. Máme obrovské bohatstvo v potenciáli krajiny v ktorej žijeme. Aby sme šli na perfektné výlety, a potom aj tie naše gurmánske pôžitky chutia inak. A aby sme sa z tých kaviarní, hotelov a reštaurácii mohli dívať na pekné prostredie. To si vrúcne želám.

 

PS- A ozaj, auto som samozrejme musela vrátiť. Napriek tomu, že máme naše redakčné „kávičkárske“, využívame často vlak. A to nielen ja, ale aj moji drahí kolegovia. Vďaka tomu máme zo seba dobrý pocit, že sme o auto menej „smogovali“ ovzdušie J

PS 1- Uteráky na hoteloch nemusíte mať čisté každý deň. Pokojne vydržíte aj viac dní.  Keď pôjdete do päťhviezdičkového hotela, nebuďte snobi a vydržte s posteľnou bielizňou aspoň pár nocí. Veď ako často si posteľ prezliekate doma?

PS 2- Nehejtujte, lebo sa nič nezmení. Veľké veci sa začínajú malými skutkami, tak prečo to neurobiť?

 

S láskou,

 

Simona, šéfredaktorka Kávičkári.sk

 

 

Foto: Ondrej Bobek, facebook uDobrozruta, facebook Yeme.

Facebook Comments

Mohlo by sa vám páčiť