Barbara Szalaiová z gelatérie KOUN: Zmrzlinárka z mesta
Napriek tomu, že svoju zmrzlináreň otvorila tak povediac ku koncu sezóny, dokázala poriadne rozvíriť debaty v miestnych gastronomických kuloároch. Rady pred podnikom sú túžbou každého z podnikateľov. Ďalší dôkaz o tom, že na veci treba ísť so srdcom. Rovnako ako Barbara Szalaiová, majiteľka gelatérie KOUN.
Príjemný koncept chutnej zmrzlinárne KOUN si napriek svojmu krátkemu pôsobeniu dokázal získať okruh verných fanúšikov a rýchlo zapadol do koloritu bratislavského starého mesta. Ako a kedy vznikla celá táto myšlienka?
Od malička som snívala mať malú a útulnú kaviarničku…keď som začala pracovať, čo bolo už počas výšky, stále mi chýbalo niečo tvorivé, niečo kde by som sa našla a bolo by to moje, alebo naše.
Nakoľko inklinujem k umeniu v akejkoľvek forme, či už obrazy, jedlo, alebo film, začala som hľadať práve v týchto vodách.. KOUN je úplná náhoda, zhoda okolnosti a môj pobyt v Taliansku. Je to láska ku gurmánstvu, k pôžitku, k radosti zo sveta a hlavne zo zmrzliny.
KOUN je malá rodinná firma, ktorá dáva do toho všetku lásku ktorú v sebe má. Snažíme sa neustále zdokonaľovať, učiť sa nove veci, lebo človek nikdy nie je dosť múdry a život je tiež prikrátky.. snažíme sa ľuďom prinášať radosť, vyčariť úsmev a skrášliť deň. To, že sa ľudia vracajú a prídu aj v daždi je na nezaplatenie. Práve naši klienti nám dodávajú energiu, čo nás posúva ďalej, až za naše hranice. Takže im patri obrovská vďaka!
V Taliansku si absolvovala aj špeciálnu školu zameranú len na výrobu zmrzliny. Ako prebiehala výučba? Boli jej súčasťou aj „povinné“ degustácie gelata?
Celé to bolo super, neskutočná skúsenosť, perfektní ľudia a hlavne super gelato! Škola bola tradične od rána do večera, robili sme gelato, tvorili sme recepty, ochutnávali, pridávali a uberali suroviny a veľa sme sa nasmiali. Zišli sa ľudia z celého sveta a vznikli nove kamarátstva. Stále sme v kontakte a vymieňame si informácie čo je pravé „trendy“ vo svete zmrzliny, dokonca sa stretávame aj na výstavách kde si spomenieme na staré dobré „školské časy“.
Aby nám toho gelata nebolo malo, po skončení školy sme zašli ešte na záverečné osladenie dňa do nejakej vychytenej gelaterie. Niet nad cukor pred spaním!
Čo najťažšie pri tvorbe samotného KOUNu?
Najťažšie je vždy nájsť ten vhodný priestor ako aj smer ktorým sa chce človek uberať a odprezentovať. Ale ako sa hovorí – bez práce nie sú koláče, tak sme sa do toho spoločne s mojou rodinou vrhli. Mojej rodine som zároveň nesmierne zaviazaná, ako aj vďačná. Priatelia ma tiež podporujú tak, ako sa mi o tom ani nesnívalo. Nedá sa to ani slovami vyjadriť, oni všetci vedia.
Tvoje zmrzliny nesú skutočne originálne tóny chutí, ale zároveň aj pútavé názvy. Podľa čoho ich tvoríš?
Podľa nálady a podľa toho čo ma v daný deň inšpiruje.. rada sa pozhováram, keď mi to čas dovolí, aj s klientkami, aké majú skúsenosti, čo im chutí a čo zas menej, prípadne čo by urobili inak. Veď sa predsa učíme na vlastných chybách a koľko ľudí, toľko chutí.
Som si vedomá toho, že každého neočaríme, ale snažíme sa robiť to čo robíme maximálne dobre. Názvy mam iné, lebo aj zmrzlina je iná.
A keď je melón sladký, prečo ho tak nenazvať? Keď ochutnám broskyňu a prvé na čo pomyslím je, že je úplné božská, prečo nemať Božskú broskyňu? A o Pánovi makovi ani nehovoriac. Cítim to tak, som to ja. A ľuďom sa to páči, usmievajú sa aj pred aj po zmrzline.
Blíži sa zima. Nebojíš sa jej? Máš pre klientov nachystané i nejaké lákadlá?
Zimu si predstavujem studenú, ale zároveň i teplú pri chutnej kávičke, horúcej čokoláde, voňavom čaji, horúcich wafliach a milovanej zmrzline. Určite sa pre každého nájde niečo, nechajte sa prekvapiť 😉
Foto: Ondrej Bobek pre Kávičkári.sk
